Časté otázky

• Pôsobí vápnik v minerálnych vodách na telo rovnako ako vápnik z iných potravín?

  Vápnik je len jeden a preto pôsobí rovnako, rozdiely sú v miere zisku vápnika z tej ktorej potraviny. Takto sú okrem obsahu vápnika v potravine dôležité aj iné nutričné faktory. Napríklad oxaláty, prítomné v niektorých potravinách (napr. špenát), môžu s vápnikom tvoriť v čreve nerozpustné komplexy a tak jeho príjem znižovať. Nadmerný príjem bielkovín (napr. aj formou mliečnych výrobkov) zase zvyšuje straty vápnika močom. Voľná (ionizovaná) forma vápnika v minerálnej vode je ideálna pre jednoduché vstrebávanie v tráviacom systéme. Toto navyše podporuje aj horčík, často prítomný v minerálnej vode spolu s vápnikom. Tak sa minerálna voda môže stať významným a bezpečným zdrojom vápnika.

• Spôsobuje vápnik v strave močové kamene?

  Tvorba močových kameňov je zložitý proces určovaný viacerými faktormi. Niektorým môžeme len bezmocne prihliadať, iné vieme efektívne ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné faktory patrí vek, pohlavie, genetická predispozícia, či rôzne klimatické a sociálne faktory. Ovplyvniť ale môžeme svoj pitný režim a zloženie stravy, čo nie je málo. Riziko močových kameňov tak môžeme znížiť na minimum. Veľká štúdia Harvard School of Public Health sledovala viac ako 45 tisíc mužov a zistili, že tí, ktorí konzumovali stravu bohatú na vápnik mali o tretinu nižšie riziko močových kameňov oproti tým s nižším príjmom vápnika. Toto však platí pre prirodzené zdroje vápnika, nie pre výživové doplnky.

• Prečo je pri športe nevyhnutné dopĺňať minerálne látky?

  Pri športe dochádza k stratám viacerých minerálov (napr. horčík, draslík, , sodík, a pod.), vrátane vápnika, najmä prostredníctvom potu. Organizmus môže stratiť za hodinu aj 3-4 litre tekutín, čo podlieha výraznej individuálnej variabilite.. Potreba hydratácie sa potom líši práve podľa miery potenia a primeraný pitný režim sa pohybuje v rozmedzí od 2 do 5 l tekutín denne. Počas jedného tréningu môže dôjsť  k strate až 400 mg vápnika. Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že stačí to isté množstvo vápnika doplniť, ale vzhľadom na to, že sa priemerne vstrebáva asi 10-50 % prijatého vápnika, skutočná potreba náhrady je až 800-4000 mg!

  Ďalšie straty vápnika môže spôsobovať nadmerný príjem bielkovín, ktorý je u športovcov pomerne častý. Každých 40 g prijatej bielkoviny navyše znamená stratu vápnika močom asi 50 mg, čo pri každodennom nastavení môže znamenať asi 2 % stratu vápnika z kostnej hmoty za rok!
  Opäť, ak chceme nahradiť 50 mg strateného vápnika, musíme prijať navyše 100-500 mg.

• Je dobré piť vodu, ktorá obsahuje vysoký podiel vápnika?

  Čím vyšší je obsah vápnika a horčíka vo vode, tým ju považujeme za tvrdšiu. Zo zdravotného hľadiska dávame prednosť pitiu tvrdšej vody, keďže zdravotné benefity oboch látok sú dobre vedecky preukázané.

• Aké ďalšie zdroje vápnika okrem vápnikových minerálnych vôd a mlieka a mliečnych výrobkov môžeme zaradiť do stravy?

  Rebríček vápnikových šampiónov z rastlinnej ríše, čo sa týka obsahu aj výťažnosti kalcia pre náš organizmus:

  • Tofu obohatené o kalcium – medzi rastlinnými potravinami je jednoznačným kalciovým favoritom. Obsahom aj výkonom kalcia v pomere k množstvu potraviny, ktorú treba skonzumovať, teda biologickou dostupnosťou, predstihne aj kravské mlieko. Pri porcii vážiacej 126 gramov tofu do tela dopravíte 258 miligramov vápnika, pričom telo dokáže z tohto množstva vstrebať až 31 %, do organizmu sa tak dostane 80 miligramov kalcia.
  • Čínska kapusta – je druhou najvýkonnejšou rastlinnou potravinou. Pri štandardnej porcii 85 gramov do tela dostanete 79 miligramov vápnika, čo nie je zas tak veľa, ale čínska kapusta obsahuje aj ďalšie látky, ktoré umožnia telu vstrebať vyše 53 % prijatého.
  • Kel – štandardná porcia 85 gramov kelu obsahuje 61 miligramov vápnika. Pri výťažnosti pre telo vyše 49 %  telo získa vyše 30 miligramov využiteľného vápnika.
  • Biela fazuľa
  • Brokolica
  • Pinto a červená fazuľa
  • Sladké zemiaky
  • Rebarbora
• Čo urobí telo s vápnikom, ktorý nepotrebuje alebo nespotrebuje na svoje fungovanie?

  Vstrebávanie a vylučovanie vápnika, teda jeho rovnováhu, v tele zaručujú dve látky: aktívna forma vitamínu D a parathormón. Zdravý človek nadbytočný vápnik jednoducho vylúči močom.

• Má strava bohatá na vápnik vplyv na vznik osteoporózy?

  Na hustotu kostí vplýva viacero faktorov – dedičné faktory; pohlavie - muži majú spravidla hustejšie kosti ako ženy; strava a výživa človeka; jeho hmotnosť - ťažší ľudia s vyšším BMI majú pevnejšie kosti; fyzická aktivita - pohyb a cvičenie majú zásadne priaznivý vplyv na hustotu kostí. U žien vplývajú na hustotu kostí aj hormóny - nepravidelná alebo chýbajúca menštruácia môže spôsobiť úbytok kostnej hmoty. Proti osteoporóze je dôležitou zbraňou správna výživa. Z výsledkov viacerých štúdií vyplynulo a konštatujú to samotní autori štúdií, že minerálne vody bohaté na vápnik sú cenným zdrojom vysoko biologicky dostupného vápnika s priaznivým vplyvom na kostné biomarkery, ako aj na denzitometrické parametre. Minerálne vody bohaté na vápnik sú cenným nekalorickým nutričným zdrojom vysoko bio-dostupného vápnika, ktorý môže významne prispieť k dosahovaniu dennej potreby vápnika (Vannucci L, 2018).

• Potrebujú seniori viac vápnika v strave?

  V neskorších fázach života po dosiahnutí vrcholu kostnej hustoty začína kostná hmota postupne rednúť. V období medzi 30. a 40. rokom života  dochádza najprv ku konsolidácii hustoty. V tomto období je pokles kostnej hmoty a znižovanie obsahu vápnika v kostiach iba pozvoľný. K akcelerácii tohto procesu dochádza u žien v období menopauzy a straty sa urýchľujú počas ďalších 5-10 rokov života ženy.

• Prečo je Slovensko také bohaté na minerálne vody?

  Malé územie Slovenska -  približne 50 000 km² - má zložitú geologickú stavbu a geologicko – tektonický vývoj. Tieto prírodné podmienky vytvárajú vhodné prostredie pre vznik minerálnych vôd rôzneho chemického zloženia. V procesoch ich tvorby zohráva dôležitú úlohu aj oxid uhličitý (CO₂), ktorý výrazne podporuje rozpúšťanie minerálov (hlavne karbonátov) a ich prechod z hornín do minerálnej vody.

• Ako vynikajú prirodzene bublinkové minerálne vody?

  Tektonické zlomy umožňujú nielen prirodzený výstup minerálnych vôd na zemský povrch, ale zároveň dovolia, aby oxid uhličitý (CO₂ ), ktorý má zdroje v hlbších častiach Zeme, pomohol vytvoriť prirodzenú perlivosť niektorých minerálnych vôd.  Oxid uhličitý takisto urýchľuje rozpúšťanie okolitého horninového prostredia do vody, čím sa zvyšuje jej celková mineralizácia.

• Kde Kláštorná Kalcia získava vysoký obsah vápnika?

  Minerálna voda Kláštorná Kalcia pochádza z vrtu s názvom KM-1 Kláštorný, ktorý je hlboký 231 m a vyviera v obci Kláštor pod Znievom. Zložitý vznik tejto vody s dominantnou zložkou vápnika je príkladom dokonalosti prírody. Zjednodušene sa dá povedať, že Kláštorná Kalcia vzniká v dvoch fázach. Prvou je reakcia vody s podložnými vápencami a dolomitmi v regióne Turiec, za spolupôsobenia oxidu uhličitého. Výsledkom je voda obohatená hlavne o vápnik a horčík. V ďalšom kroku tvorby voda vystupuje po zlomoch z hĺbky do súvrstvia ílov a vápnitých pieskov. To spôsobuje ďalšie zvýšenie obsahu vápnika, prídavok kyseliny kremičitej a v menšej miere sodíka a draslíka. Výsledkom čisto prirodzených prírodných pochodov je vyvážená minerálna voda s prevahou vápnika a hydrogénuhličitanov, presýtená bublinkami oxidu uhličitého.